- Linux ako server v lokálnej LAN sieti
|
LINUX AKO SERVER V LOKÁLNEJ SIETI
Pretože je Linux OS Unixového typu, nerobí mu žiadne problémy byť v
pozícii servera, ktorý poskytuje svoje služby iným psotám a používateľom
v sieti. Toto usporiadanie volíme preto, aby sme znížili náklady na
správu školskej počítačovej siete, umožnili zdieľanie a ochranu dát.
Server je v sieti nevyhnutný v prípade, že chceme používať niektoré
Internetové služby (elektronická pošta, WWW server, FTP server a pod.).
Výhodou Linuxu v tomto prípade je, že prakticky všetky tieto služby
môžeme poskytovať pomocou voľne dostupných programov.
Používateľské účty
V počítačovej sieti je obvyklé, že jej používatelia majú na serveri
uložené svoje privátne dáta a po predložení platného mena a hesla im
server umožní s týmito dátami pracovať. Môže to byť elektronická pošta,
rozpracované dokumenty a pod. Pokiaľ tieto dáta používatelia ukladajú na
server, je naviac jednoduché ich s nízkymi nákladmi hromadne a
pravidelne zálohovať. Pokiaľ urobíme pre používateľov z predkladania
mena a hesla (tzv. prihlasovanie do siete) podmienku umožnenia práce na
jednotlivých psotách v sieti, získame naviac aj základné opatrenie proti
zneužívaniu našej školskej siete neoprávnenými osobami.
Súborový server
Jednou zo základných funkcií v lokálnych počítačových sieťach (LAN) je
zdieľanie diskového priestoru. Ako som sa už zmienil, prináša to
úspory nákladov pri zálohovaní i pri nákupe nových psot, ktoré nemusia
byť vybavené veľkými diskmi. Ďalšími výhodami je lacná správa,
jednoduché zabezpečenie, jednotná konfigurácie a pod. Ale len za
predpokladu, že to použitý OS na staniciach umožňuje. Túto podmienku
bohužiaľ nespĺňajú OS a ďalšie programy od firmy Microsoft, ktoré
vyžadujú, aby programy i OS boli nainštalované na lokálnych diskoch
každého počítača a tak túto výhodu znižujú.
Pokiaľ na žiackych klientskych staniciach používame MS Windows alebo
DOS, využijeme pravdepodobne možnosť, že sa Linuxový server môže
navonok tváriť ako NT server alebo ako server Novell NetWare. Hlavne v
prvom prípade dosiahneme porovnateľnú výkonovú kvalitu. V obidvoch
prípadoch sa na Linuxovom serveri spúšťa špeciálny program, ktorý toto
chovanie zaisťuje (tzv. emulácia).
Pri emulácii NT serveru používame voľne šíriteľný program Samba: http://www.samba.org. Jeho názov pochádza zo
skratky SMB, ktorou sa označuje protokol, ktorý firma Microsoft
prijala a používa ho pri zdieľaní diskov a tlačiarní. Tento protokol
môže byť na NT serveri a staniciach s MS Windows prevádzkovaný nad
komunikačnými protokolmi TCP/IP, IPX/SPX a NetBEUI. Pre Sambu existuje
zatiaľ iba podpora pre protokol TCP/IP, čo je ale postačujúce,
pretože tento protokol potrebujeme aj v prípade, že chceme používať
Internetové služby (Microsoft i Novell v súčasnej dobe prechádzajú na
čisté riešenia s použitím výhradne protokolu TCP/IP). Sambu môžeme
konfigurovať ručne pomocou modifikácie jej konfiguračného súboru
/etc/smb.conf alebo pomocou spoločne dodávaného programu SWAT,
ktorý poskytuje WWW rozhranie. Toto rozhranie je prístupné z akéhokoľvek
WWW prehliadača a dá sa ovládať ako z textového, tak z grafického
prostredia. K dispozícii je plná implementácia zdieľania diskov a
tlačiarní, autentifikácia používateľov, Domain Controller i
WINS server. Zatiaľ nie je plne implementovaná možnosť prideľovania
práv, ako je to v MS Windows NT serveri obvyklé, takže si musíme
vystačiť s použitím klasických Unixových práv na jednotlivé súbory a
adresáre alebo obmedziť možnosť čítania a zápisu podľa jednotlivých
skupín a používateľov na celý zdieľaný podadresár.
Tlačový a faxový server
Tlačové servere sa najviac uplatnia na miestach, kde nimi možno ušetriť
investície pomocou zdieľaných drahých, rýchlych a veľkých tlačiarní.
Tlačový server môže uplatňovať pre používateľov rôzne práva prístupu k
rôznym tlačiarňam. Je tiež dôležité, aby umožňoval tlač používateľom zo
všetkých v sieti používaných OS.
Klasické Unixové zdieľanie je zaisťované démonom lpd, ktorý
nezaisťuje striktnú bezpečnosť, ale je najrozšírenejší. Lepším
variantom je LPRng (konfigurácia, zabezpečenie, robustnosť,
účtovanie). Na základných školách je dôležitá schopnosť komunikácie s
okolitými systémami MS Windows. V toto prípade sa dá opäť uplatniť
program Samba, ktorý dokáže okrem
zdieľania diskov rovnakým spôsobom poskytnúť aj tlačiarne. Vnútorná
obsluha samotnej tlačovej fronty je obvykle zaisťovaná jedným z
klasických Unixových démonov.
Databázový server
Databázový server oceníme najmä v prípade, že k databáze pristupuje
niekoľko na sebe nezávislých subjektov. Môžu to byť rôzne osoby, ale
napríklad i WWW server a pod. Bohužiaľ s tým musí počítať i aplikácia,
ktorú používame, takže prevod dát na databázový server nemusí byť tak
jednoduchý, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Všetky takéto
databázové servere pracujú s dátami pomocou jazyka SQL, ktorý sa
postupne stal všeobecne uznávaným štandardom.
K dispozícii je v tomto prípade až prekvapivý počet dostupných
implementácii SQL serverov. V distribúciách je k dispozícii databázový
server PostgreSQL a to hlavne z
dôvodu, že je šírený pod BSD licenciou. Ostatné majú obvykle
reštriktívnejšie licencie. Druhým najznámejším je MySQL, ktorý je pre
nekomerční použitie na základných školách zadarmo rovnako ako mSQL.
Ďalej sú k dispozícii komerčné servere Oracle, Informix, SyBase,
Progress a voľne šíriteľná InterBase od firmy Inprise/Borland.
Intranetový server
Každá distribúcia Linuxu obsahuje všetky programy, ktoré potrebujeme pre
zariadenie klasických Internetových služieb. Pretože Intranet je vlastne
Internet zmenšený do veľkosti školskej siete, nie je Intranet z tohoto
hľadiska žiadny problém. Pri zariaďovaní Intranetu oceníme hlavne WWW server Apache, so širokou
konfigurovateľnosťou, možnosťou skriptovania, prídavných modulov pre
podporu PHP, spojovanie s databázami a ďalšími príjemnými vlastnosťami.
V Intranete budeme zrejme používať tieto služby: DHCP, DNS, WWW, E-mail,
FTP a v zvláštnych prípadoch News server alebo ďalšie služby. Všetky
zmienené služby je možno ľahko zabezpečiť pomocou voľne šíriteľných
programov.
X terminál
Veľmi zaujímavá možnosť využitia Linuxu je v oblasti bezdiskových
staníc, ktoré môžu sprístupniť aplikácie na silnom Unixovom serveri.
Celé riešenie využíva možnosť, že Linuxové jadro umožňuje pripojiť svoj
koreňový súborový systém pomocou NFS zo vzdialenej psoty (v obidvoch
prípadoch Linux). Na tomto stroji sú umiestnené základné programy a
skripty, ktoré na stanici spustí X server (terminál) proti silnému
serveru s aplikáciami. Používateľ sa prihlási a môže spúšťať ľubovoľné
aplikácie, ktorých výstup je pomocou X protokolu prenášaný na terminál
klienta, z ktorého ich používateľ ovláda. Celý systém je rovnako, ako v
normálnych Unixoch chránený proti poškodeniu pomocou prístupových práv.
Používateľ nemá možnosť nijako poškodiť ktorúkoľvek súčasť riešenia
neoprávneným zásahom, avšak pomocou konfiguračných súborov uložených v
jeho domácom adresári môže všetky aplikácie v systéme ľubovoľne
konfigurovať, vrátane voľby prostredia alebo správcu okien (KDE, Gnome a
pod.).
Ďalšie free projekty využívané v
Linuxe
· Apache - WWW server: http://www.apache.org
-
modulárna
štruktúra
-
podpora
slovenčiny a prekódovanie dokumentov
-
PHP -
obdoba ASP, možnosť prepojenia s SQL servermi
-
veľmi
silný v oblasti administrátorských potrieb, prakticky neobmedzené
možnosti používania CGI skriptov v rôznych programovacích jazykoch (PHP,
C, Perl, Python, Fortran, shelly, ...) - vyplýva z vlastností UNIXu
-
portovaný
na mnoho platforiem, dokonca i ako WIN32 aplikácia pre Windows
95/98/NT
· Squid - Squid Internet Object Cache:http://squid.nlanr.net/Squid
· PostgreSQL - SQL databázový server:http://www.postgresql.org
· Gimp - grafický nástroj: http://www.gimp.org
· Wine - prostredie pre Windows aplikácie:http://www.winehq.com
-
umožňuje
spúšťanie WIN32 aplikácií v Unixovém i386 natívnom prostredí pomocou
vriadeného API
-
podpora
komerčnými firmami
-
problém
s tým, že Microsoft nezverejní svoje API, ktoré naviac obsahuje chyby
· DosEmu - prostredie pre DOSovské aplikácie:http://www.dosemu.org
· Komerčné projekty
Vývojové a programátorské nástroje
V tejto oblasti panuje najširšia ponuka. V každej distribúcii sú k
dispozícii kompilátory a ladiace nástroje pre základnú paletu
programovacích jazykov, napr. C, C++, Perl, Python, Tcl/Tk a Assembler.
Ostatné sú k dispozícii aj mimo hlavné distribúcie, napr. Ada, APL,
Basic, Dylan, Eiffel, Euler, Forth, Fortran, GOMscript, Intercal, Lisp,
Logo, Mercury, Modula, Oberon, Objective C, Pascal, Prolog, Rexx,
Sather, Simula a ďalšie. V súčasnej dobe existujú aj veľmi dobré
grafické nadstavby pre riadkové ladiace programy (Xwpe, DDD a i.) a
kompletné vývojové prostredia (Emacs, KDevelop, Kylix) vhodné pre
základné oboznámenie sa s vývojovými a programátorskými nástrojmi pre
žiakov základných škôl. Avšak i naďalej zostáva jednotkou medzi
programátorskými nástrojmi textový editir vi. |