- Prínos pre pedagogickú teóriu a prax na základných školách
|
PRÍNOS PRE PEDAGOGICKÚ TEÓRIU A PRAX
NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH
Úvodom je potrebné sa aspoň trochu oboznámiť s
pedagogickým pohľadom na podstatu poznávania. Existuje mnoho rôznych
teórií. Ak vynechám niekoľko málo bádateľov viac (Sokrates, Platón)
alebo menej (Komenský, Rousseau) vzdialenej minulosti, ktorí sa až
prekvapivo zhodovali s najnovšími trendmi, možno povedať, že hlavné
smery vývoja pedagogiky zodpovedajú vývoju vedomostí o funkcii mozgu.
Ešte na začiatku 20. storočia bol proces ukladania informácií v mozgu
považovaný za statický. Tejto predstave najviac vyhovoval model
poznávania podobný skladisku, kde sa informácie jednoducho ukladajú
jedna vedľa druhej a vzájomne sa neovplyvňujú. Psychologické a
pedagogické teórie, rešpektujúce tento model, vychádzali z predstavy,
že chovanie a vedomosti žiaka by sa dali do najmenších detailov
naprogramovať, ak by bolo možné ovplyvňovať a riadiť všetky jeho vnemy.
Takýto pedagogický smer sa nazýva behaviorizmus, kybernetická pedagogika. Jeho názov je
odvodený od knihy Američana Johna Broadusa Watsona z roku 1924 s
rovnakým názvom. Za vrcholného predstaviteľa je považovaný Burrrhus
Frederic Skinner.
Do určitej miery majú tieto teórie pravdu. Ako dôkaz býva uvádzaný
napríklad známy Pavlovov experiment so psom, ktorému vždy pri jedle
zvonili a po istej dobe stačilo zazvoniť, aby začal slintať. (Toto mi
pripomína učiteľa, ktorý zo začiatku masovo umožní žiakom hrať
počítačové hry a neskôr každodenne počas výkladu nového učiva počúva
otázku od slintajúcich žiakov: Kedy sa už budeme hrať?) Skutočnosťou je
aj to, že vnemy majú priamy vplyv na to, aké spoje sa v mozgu vytvárajú.
Behavioristické teórie však nepočítajú s tými 50 triliónmi synapsiami
medzi mozgovými bunkami, ktoré má človek od narodenia a ktorých vznik
sa veľmi ovplyvniť nedá (zatiaľ). Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorú
nerešpektujú, je dynamický vývoj týchto synapsií a ich prepojenia,
ktoré formou asociácie spôsobuje vzájomné ovplyvňovanie rôznych
vedomostí. Nakoniec je to práve inteligencia, ktorá v závislosti na
type problému (a výučba štruktúrovaného programovania je typická
problémovými úlohami) rozhoduje o miere schopnosti žiaka použiť
(asociovať) informácie získané v jednom prípade na prípad úplne iný.
Behaviorizmus ovplyvňuje výučbu Technickej výchovy a vôbec celé
školstvo dodnes. Možno sa s ním stretnúť všade tam, kde je výučba priamo
riadená. Ten, kto činnosť žiaka riadi, môže byť učiteľ, ale môže to byť
aj autor výučbového počítačového programu, programovacieho prostredia.
Tento fakt by sám o sebe ešte nemusel byť negatívny. Sú situácie, kde
sa nedá vyhnúť priamemu riadeniu činnosti žiaka. Niektoré vedomosti
môže žiak získať najľahšie nacvičením postupu podľa vzoru - inštruktívny prístup. Skutočné problémy
vznikajú až vtedy, ak sa zabúda na to, že dobré výsledky sa nedajú
dosiahnuť bez aktívneho zapojenia žiaka. Učiteľovi sa môže podariť
natĺcť žiakom do hlavy veľké množstvo vedomostí, štruktúr a prvkov
programovacieho jazyka, ale už nie schopnosť zovšeobecňovať a
asociovať. Ak je cieľom aj rozvoj žiakovej inteligencie, musí učiteľ
venovať pozornosť vzájomným súvislostiam medzi rôznymi prvkami
programovacieho jazyka a typmi problémových úloh, medzi vstupnými
parametrami (predpokladom) a následnou algoritmizáciou, aby čo
najaktívnejšie zapojil žiakov do samostatnej činnosti.
Pedagogické postupy, ktoré sa v poslednej dobe snažia tieto skutočnosti
rešpektovať, bývajú označované ako
konštruktívne. Príslušný vedecký smer, konštruktivizmus, sa
snaží rešpektovať súčasné vedomosti nielen o vývoji mozgu. Medzi jeho
hlavné zásady patrí:
- zvyšovanie vlastnej
motivácie žiaka k učeniu (aktívna účasť mozgu)
- konkrétna samostatná práca (learning by
doing, projekty)
- zapájanie blízkeho aj vzdialeného
okolia (rodina, obec, organizácie, Internet)
- hľadanie súvislostí medzi rôznymi
vedomosťami
- robenie chýb nie je na závadu,
okamžitá náprava nie je nutná, ak ku korekcii dôjde neskôr (typický
príklad je ladenie napísaného programu)
Práve tieto trendy vedú k snahe o reformu školstva.
Jedným z ich konkrétnych prejavov je liberalizácia, ktorá občas býva
prehnaná, s odôvodnením, že učenie musí byť zábavné a žiakov neslobodno
do ničoho nútiť (edutainment). Konštruktívny spôsob aktívneho zapájania
mozgov žiakov však nemožno považovať za zábavu v pravom zmysle slova.
Ďalším znakom konštruktivizmu je zmena postavenia učiteľa z
poskytovateľa informácií (inštruktívny spôsob) na pomocníka žiakov pri
ich samostatnom získavaní, triedení a hodnotení informácií. Aj učiteľ
sa niekedy môže učiť od žiakov. Veľký dôraz sa kladie na
medzipredmetové vzťahy a spoluprácu. Tieto požiadavky sú v súlade s
potrebami informačnej spoločnosti a aj s výučbou štruktúrovaného
programovania v programovacom mini-jazyku Robot Karel tak, ako opisujem
v tejto sekcii učiteľskej www stránky.
Konečne, sekcia je uceleným prehľadom programovacích mini-jazykov, ich
možností, štruktúr, syntaxe a pod. Učiteľovi dáva možnosť výberu
vhodnej verzie programovacieho mini-jazyka Robot Karel. Zároveň slúži
ako metodická príručka s prehľadom možných úloh i niektorých riešení.
Úlohy, prostredie a samotná tvorba programu žiakov dokáže zaujať.
Učiteľ, čitateľ sekcie, pochopí a ozrejmí si možnosť, že zavrhované
staršie počítače môžu mať pre žiakov prínos v úvode do štruktúrovaného
programovania a algoritmizácii v predmete Technická výchova, záujmových
útvarov či seminára. Veľký prínos vidím aj pre učiteľov počítačovo
negramotných, nakoľko sa aspoň letmo zgramotnia čítaním a najmä
pochopením sekcie. Z teoretického hľadiska považujem prínos sekcie za
dokonalé zavŕšené dielo a praktické hľadisko závisí od jej využitia
učiteľom Technickej výchovy.
|