• Úvod

• Hardvér osobného počítača pre školy

• Štandard a ergonómia počítačovej učebne

• Softvér

• Operačné systémy

• Aplikačné programy

• Nekomerčné programy pre základnú prácu, zábavu a vzdelávanie

• Nekomerčné programy pre internet

• Výučbové programy

• Programovacie prostredia

• Nekomerčné výučbové programy v technickej výchove

• Metodika optimálneho spôsobu výučby aplikačného softvéru v technickej výchove

• Prínos pre pedagogickú teóriu a prax na základných školách

• Odkazy na internetové stránky

• Záver

PRÍNOS PRE PEDAGOGICKÚ TEÓRIU A PRAX NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH

V súčasnej škole sa ciele a obsah technických disciplín realizujú veľmi problematicky. K tomuto stavu prispievajú aj vyučovacie prostriedky. Jedným z moderných a perspektívnych prostriedkov je počítač ako technologický prostriedok. Dnes sa informačné technológie stávajú základným prvkom celoživotného vzdelávania. Prostredníctvom výpočtovej techniky pedagóg motivuje, demonštruje, demonštráciou navodzuje problémové situácie. K nesporným prednostiam počítačovej techniky patria: rýchlosť, presnosť, operatívnosť, ľahká obsluha, vysoká pamäťová kapacita. A práve tieto výhody výpočtovej techniky umožňujú vyplniť medzeru v technickom vzdelávaní. Výpočtová technika prostredníctvom výučbových programov umožňuje nielen poučovať a informovať, ale aj priblížiť rôzne technické poznatky a navyše môžu s nimi žiaci priamo manipulovať.

Hlavný prínos tejto sekcie pre pedagogickú teóriu a prax na základných školách je opis súboru voľne šíriteľných programov. Tiež som navrhol a čiastočne overil metodiku používania jednotlivých výučbových programov v rámci predmetu Technická výchova na základnej škole.

Výučbové programy uvedené v sekcii umožňujú zrýchliť edukačný proces a rozvíjať väčšiu zodpovednosť žiaka za učebný proces. Dokážu veľmi efektívne napomôcť učiteľovi a žiakovi.

Ďalšia otázka je akým spôsobom je možné pracovať s jednotlivými typmi výučbových programov rozdelených podľa funkcií. 

Začnem výkladom. Jeho úlohou je sprostredkovať študentovi nové poznatky, a to vhodnejšou formou ako učebnice a niekedy i zábavnejšou ako výklad učiteľa. Výklad väčšinou slúži k samostatnej práci. Je však na učiteľovi, či vie o programe, ktorý obsahuje výklad vhodne doplňujúci výučbu, aby študentom jeho použitie odporučil a vysvetlil, ako s ním pracovať, najlepšie priamo na počítači. Predpokladom je, aby bol program dostupný všetkým študentom v počítačovej učebni alebo doma. Výklad na počítači uvítajú zvlášť zaostávajúci žiaci a tí, čo látku dobiehajú z dôvodov dlhodobej neprítomnosti. Programov obsahujúcich výklad iba určitej obmedzenej látky je veľmi málo. Väčšinou program obsahuje také množstvo informácii, že ich nie je možné naraz všetky zvládnuť. V podobe počítačových programov začínajú byť spracovávané celé tzv. "elektronické" knihy a učebnice. V extrémnych prípadoch (napr. encyklopédie na CD) program obsahuje toľko informácii, že len nepatrný zlomok je možné využiť vo výučbe, je opäť na učiteľovi, aby odporučil vhodný postup. 

Výklad niektorých problémov je dobré doplniť ich interaktívnou simuláciou. Slovo "interaktívna" znamená, že je možné simulovaný dej ovládať a okamžite skúmať vplyv týchto zmien na výsledok. Simulácia vďaka vlastnostiam trochu podobným hre býva u žiakov veľmi obľúbená. Zmena vstupných parametrov predstavuje určitý tvorivý prvok a reakcie počítača zase trochu tajuplné prekvapenia, ktoré stoja za to preskúmať ich čo najdôkladnejšie. Vo výučbe môžu byť simulačné programy použité ako doplnok výkladu, ako prostriedok napomáhajúci jeho pochopeniu. Učiteľ môže počítačovú simuláciu použiť aj ako prezentáciu už počas výkladu. Takýto spôsob využitia počítača vo výučbe však vyžaduje vybavenie učebne nejakým premietacím zariadením schopným zobraziť výstup z počítača tak, aby naň všetci videli. Pre tento účel sa najčastejšie používa LCD panel. Je to nadstavba spätného projektora, ktorá na báze tekutých kryštálov na priesvitnom displeji zobrazuje výstup z počítača. Druhou možnosťou je deti vopred pripraviť a vziať ich na hodinu do počítačovej učebne, kde si pod vedením učiteľa bude môcť každý vyskúšať svoj vlastný postup. Simulácia môže byť nakoniec po získaní predbežných teoretických vedomostí použitá i individuálne bez priameho vedenia učiteľom. 

Ďalším typom výučbových programov sú cvičenia. Čo sa týka teoretickej prípravy pred ich použitím, väčšinou o nich platí to isté, čo pre simulačné programy, t.j. k ich použitiu by malo dôjsť až po absolvovaní patričného výkladu. Nemusí to však platiť bezpodmienečne za všetkých okolností. Niektoré základné vedomosti a zručnosti je možné učiť sa od začiatku formou precvičovania bez predchádzajúceho výkladu. Môže to byť napríklad malá násobilka, písmená, čítanie, slovíčka cudzieho jazyka a pod. Všetky programy tohto typu by mali poskytovať dostatočnú nápovedu tým, ktorí si s problémom nevedia rady. Aj preto že prítomnosť pedagóga je vždy užitočná, sú programy na precvičovanie látky určené väčšinou na samostatnú prácu. Často bývajú za účelom zvýšenia motivácie vybavené meraním a ukladaním dosiahnutých výsledkov, čo vyvoláva zdravú súťaživosť. Žiaci sa môžu striedať na jednom triednom počítači alebo pracovať v učebni vybavenej lokálnou sieťou. 

Podobným spôsobom môžu k súťaženiu slúžiť i testy. Ak sú testy vybavené dostatočnou spätnou väzbou (informáciou o správnosti riešenia), môžu mať určitý výučbový efekt, v upevnení už nadobudnutých vedomostí. Ich prínos oproti ostatným typom výučbových programov je však nižší. Niekedy môže byť veľmi užitočné použiť test na vlastnú kontrolu vedomostí. Testovací program by mal náhodne vyberať otázky a pracovať i s tvorenou odpoveďou. Doposiaľ neexistuje veľa testov, ktoré splňujú tieto kritéria, pretože ich tvorba je veľmi náročná. 

Zvláštny prístup vyžadujú programy spĺňajúce požiadavky na konštruktívne prostredie. Napr. naučiť deti pracovať s jazykom Karel, so systémom na modelovanie alebo i s bežnými prostriedkami na tvorbu textu a obrázkov dá veľa práce a vyžaduje individuálny prístup. Rozdiel vo vedomostiach je taký, ako je medzi tým, kto sa naučil nejaký vzorec naspamäť a vie do neho dosadzovať čísla, a tým, kto si ho vie sám odvodiť. O význame takýchto schopností pre život snáď netreba nikoho presviedčať.